Najnovšie správy z dielne príprav nového Strategického plánu SPP naznačujú, že prechodné obdobie SPP nebude úplne nemenné v porovnaní s rokmi 2014 až 2020. Aké nástroje môžu pribudnúť v rámci priamych platieb s cieľom rovnomernejšieho prerozdeľovania podpôr v I. pilieri?
V prechodnom období, teda v rokoch 2021 a 2022, sa musíme riadiť Nariadením 1307z roku 2013. Podľa tohto nariadenia môže v I. pilieri pribudnúť redistributívna platba (aj pribudne) a stropovanie. Taktiež je možné presúvať zdroje medzi piliermi a teda navyšovať alebo znižovať I. pilier. Pri navýšení prvého piliera sa musí zvýšiť aj Greening a môžu sa navýšiť viazané platby. V podstate nám SPP dáva veľkú flexibilitu pri nastavení prvého piliera.
Ministerstvo avizovalo, žeby mohlo dôjsť k zavedeniu stropovania priamych platieb nad 500 tis. EUR pri možnosti započítania osobných nákladov (hovorí sa buď o 50 % alebo aj100 %). Robili ste už nejaké prepočty, aký vplyv by zavedenie stropovania s vyššie uvedenými parametrami malo na slovenské agropodniky?
Žiadny. Pri tomto návrhu nebudú zastropované žiadne farmy. Takto nastavené stropovanie by nemalo význam a bol to asi len marketingový trik. Stropovanie je pritom ekvivalentom viazaných platieb. Platby nad určitú úroveň dostanú len tie farmy, ktoré produkujú, majú pridanú hodnotu a zamestnávajú. Ak teda MPRV a poľnohospodári podporujú viazané platby, mali by podporiť aj stropovanie. Platbami na plochu bez dobre nastaveného stropovania (so zohľadnením osobných nákladov) podporujeme všetkých rovnako. Normálne fungujúca farma dostane rovnaké platby ako susedná farma, ktorá len mulčuje a už zrušila živočíšnu výrobu alebo špecializovanú rastlinnú výrobu. Tento systém je teda nespravodlivý voči daňovým poplatníkom, ktorí podporujú aj farmy, čo málo produkujú. Je však nespravodlivý najmä voči normálnym poľnohospodárskym podnikom, ktorých je na Slovensku veľa. A tie by po zavedení stropovania boli podporené viac, aj zo zastropovaných zdrojov. Bez stropovania na konečného užívateľa zas naša poľnohospodárska politika podporuje vytváranie MEGA fariem ovládaných nie lokálnymi poľnohospodármi, ale investormi mimo poľnohospodárstva, mimo vidieka a často aj mimo Slovenska. Reálny význam by malo stropovanie na úrovni 100 tisíc EUR plus osobné náklady na konečného užívateľa výhod. Takto nastavené stropovanie oddelí zrno od pliev, to znamená, že obmedzí podniky, ktoré si nastavili svoj biznis plán na čerpaní priamych platieb a reálnemu poľnohospodárstvu sa venujú len okrajovo.
Do akých finančných schém sa dostanú zastropované financie? Ako by sa dali využiť?
Peniaze zo stropovania ostanú v poľnohospodárstve. Nepoužijú sa na podporu školstva, poľnohospodári môžu byť v tomto ohľade spokojní. Závisí od MPRV SR, kde sa tieto zdroje použijú. Môžu ísť na investičné podpory, závlahy, welfare zvierat, na environmentálne platby alebo aj na redistributívnu platbu. V tomto má štát voľnú ruku.
Kým stropovanie je vo všeobecnosti medzi poľnohospodármi akceptovaný, oveľa väčšie vášne aktuálne vyvoláva návrh zaviesť od roku 2021 redistributívnu platbu. Hovorí sa o 50EUR/ha na výmeru prvých 28 ha na žiadateľa. V návrhoch v rámci trialógov sa hovorí o výške max. 100 % z priemernej PP. Vy ste už dávnejšie modelovali situácie, kde sa počítalo s platbou vo výške 100EUR/ha na prvých 100 ha. Existuje už nejaký konsenzus o „efektívnej“ sadzbe tejto platby, ak by bola zavedená?
Treba rozlišovať súčasné programovacie obdobie 2014 – 2020, ktoré bolo predĺžené do roku 2022 a nové programovacie obdobie, ktoré reálne začne v roku 2023. V súčasnom období funguje SPP na základe pravidiel schválených v roku 2013. Na nové obdobie sa pripravuje na Slovensku, rovnako ako v iných členských štátoch EÚ, Strategický plán SPP. Ten nastaví podpory po novom. V tomto období môžeme podporovať farmy redistributívnou platbou maximálne do 28 ha v hodnote do65 percent priemernej platby na hektár, čo dáva Slovensku horný limit okolo 158EUR na ha pre rok 2021 (výnimočne kvôli presunu prostriedkov z Next Generation EU do I. piliera). MPRV SR sa rozhodlo, že bude vyplácať redistributívnu platbu v roku 2021 v hodnote 50 EUR na prvých 28 ha. V novom období je možné aplikovať redistributívnu platbu do veľkosti priemernej podporovanej farmy, čo je na Slovensku okolo 100 ha. Sadzba bude novým Nariadením limitovaná percentom z priemernej priamej platby a zatiaľ sú návrhy na 65-100%. Strategický plán ešte nie je sfinalizovaný, takže nie je jasné ako sa MPRV SR rozhodne.
Mohli by ste nám priblížiť, aký cieľ vlastne sleduje zavedenie redistributívnej platby?
Hektárová sadzba SAPS (v novom období sa to bude volať BISS) sa na každý hektár zníži o niekoľko EUR, aby sa na prvé hektáre každému poľnohospodárovi platilo viac. Tento systém zabezpečí čiastočné prerozdelenie podpôr od veľkých fariem k malým a stredným. Cieľom je zlepšenie adresnosti príjmovej podpory. Redistributívna platba môže slúžiť na to, aby sa na Slovensku rýchlejšie vytvorili komerčne orientované rodinné farmy. Tie na Slovensku chýbajú a inde v EÚ pritom tvoria základ poľnohospodárstva a vidieka.
Uvažuje sa aj o alternatíve, že by sa presunula časť financií z II. piliera do I. piliera tak, aby veľkým farmám ostala výška priamych platieb zachovaná a súčasne sa našli financie na redistributívnu platbu. Je to dobrá stratégia?
Výhodnosť stratégie závisí od cieľa, ktorý chce vláda SR dosiahnuť. Ak je cieľom zvýšiť adresnosť dotácii a podporiť špecifické aktivity, ktoré majú pre slovenský vidiek najväčší význam, tak je dobré mať veľa zdrojov v druhom pilieri. Ak je však cieľom zachovať súčasný stav v poľnohospodárstve, tak je potrebné presunúť zdroje z druhého piliera do prvého, ako sme to robili v predchádzajúcich programovacích obdobiach. Zmeny politík sa robia vtedy, ak s výsledkami nie sme spokojní. A vyzerá to tak, že daňoví poplatníci a spotrebitelia nie sú spokojní s našim súčasným poľnohospodárstvom. Tiež je asi aj každému jasné, že v dnešných ťažkých dobách sa problémy nášho poľnohospodárstva nevyriešia zvyšovaním príjmovej podpory všetkých fariem. Je lepšie navýšiť druhý pilier a efektívne ho využívať na podporu investícii. Dopadom redistributívnej platby sme sa venovali v niekoľkých článkoch na www.agropolitika.sk.
Veľké agropodniky namietajú, že zavedenie redistributívnej platby nezvýši produktivitu malých fariem a to hlavne tých s veľkosťou do 5 ha (tzv. FON-kári). Aj ASYF navrhuje, aby redistributívna platba bola vyplácaná až od výmery 5 ha. Čo hovoria odborné analýzy na tieto názory?
Každá záujmová skupina si zastáva svoje záujmy. Keďže dotácie v prvom pilieri sú vyplácané na pôdu,je na Slovensku veľký boj o kontrolu nad pôdou. Lebo cez pôdu sa subjekty dostávajú k priamym platbám. Veľkým podnikom najviac vyhovujú vysoké priame platby na pôdu (SAPS). Malým a stredným farmám vyhovuje zas viac redistributívna platba. Mladí poľnohospodári sa tiež obávajú, že na trh vstúpia nové farmy, napríklad tzv. fonkári (fyzické osoby nepodnikatelia). Tí by mohli zvýšiť konkurenciu o pôdu pre existujúcich mladých farmárov. Každá záujmová skupina si chce posilniť svoje postavenie nielen na trhu, ale aj vo vzťahu k získaným podporám. Všetky záujmové skupiny by si chceli zmonopolizovať svoje postavenie pri poberaní dotácii a ostatných vytlačiť. Pre Slovensko je dôležitejšia férová konkurencia, ktorú treba nastaviť. Je škoda, že na Slovensku je väčší boj o dotácie ako o zákazníka. Tvrdý boj o dotácie slovenskej spoločnosti škodí, kým súťaž o zákazníka by viedla k nižším cenám a širšej ponuke kvalitných slovenských potravín. Peniaze, ktoré daňoví poplatníci doteraz dávali do poľnohospodárstva sa prejavili na ponuke slovenských potravín veľmi málo. Je potrebné robiť zmeny politík, ak máme záujem o sebestačnosť. Otázka znie, či navýšenie priamych platieb pre malé farmy povedie k zvýšeniu ich produkcie? V krátkom období jedného alebo dvoch rokov sa zvýšenie priamych platieb o 1000 EUR ročne neprejaví na merateľnom náraste produkcie. Ale z hľadiska troch a viac rokov sa zvýšená podpora malých a stredných fariem prejaví na produkcii pozitívne, aj keď len marginálne. V krátkom a strednodobom horizonte je potrebné robiť aj zmeny politík, aby sa zvýšila produkcia stredných a veľkých fariem. Mnohé totiž majú nízku pridanú hodnotu na hektár, čo je veľký nedostatok slovenského poľnohospodárstva.
Nebolo by efektívnejšie namiesto zavedenia redistributívnej platby vyčleniť finančný balík špeciálne pre menšie farmy (napr. do 28 ha) v rámci projektových podpôr (resp. v kombinácii s využitím finančných nástrojov) v II. pilieri? Tým by nárok na podporu nebol automatický (I. pilier), ale žiadateľ by si aktívne nárokoval získanie podpory (II. pilier).
Treba si uvedomiť v čom je hlavný problém. Malé a stredné rodinné farmy na Slovensku majú krátku históriu, sú podkapitalizované, nemajú dostatok pôdy, často nemajú ani vzdelaných manažérov. Z dotácii tieto farmy nevyžijú, keďže na 20 ha pôdy získavajú niekoľko tisíc Eur ročne (s redistributívnou platbou v roku 2021okolo 3500 EUR). Zvýšenie priamych platieb im pomôže vo všetkých aspektoch. Umožní im prenajať si ďalší hektár pôdy, kúpiť na splátky malý traktor, získať ďalší úver na rozvoj farmy, alebo len zvýšiť príjem, aby rodina nebola nútená prejsť pracovať do automobilky. U väčších fariem je problém iný. Priame platby sú už dostatočné na uživenie vlastníka aj zamestnancov. Ale keďže priame platby sú odviazané od produkcie, motivujú mnohé farmy rušiť živočíšnu výrobu alebo špeciálnu rastlinnú výrobu. Je potrebné zdôrazniť, že na Slovensku sú kvalitní poľnohospodári, ktorí excelentne riadia svoje podniky, či je to rodinná farma alebo bývalé transformované družstvo. Ale treba si uvedomiť, že jedna lastovička leto nerobí. Niekoľko dobrých fariem Slovensko nezachráni. My potrebujeme mať systém, ktorý zabezpečí, že všetky naše farmy budú efektívne. Nestačí nám vo výkladnej skrini ukazovať niekoľko perfektných poľnohospodárskych podnikov, kým iné žijú nie z výroby kvalitných potravín, ale z čerpania priamych platieb. To je však chyba slovenskej poľnohospodárskej politiky, ktorá dlhodobo nevie alebo nechce využiť možností SPP na zvýšenie produkcie a sebestačnosti. Nástroje existujú, len ich treba aplikovať.
Aj na úrovni trialógu v Bruseli sa diskutuje o zavedení poberania podpôr na konečného užívateľa výhod a nie na žiadateľa. Je táto otázka „na stole“ aj na Slovensku?
Na Slovensku sa o tom zatiaľ reálne nediskutuje, ale predpokladáme, že táto diskusia vzbĺkne počas prípravy strategického plánu. Tiež sa na Slovensku dlhodobo vyhovárame, že nemáme funkčnú PPA, Sociálnu poisťovňu alebo kapacity MPRV SR, prípadne MPSVaR na implementovanie mnohých politík, ktoré by boli pre slovenské poľnohospodárstvo výhodné, vrátane politík na konečného užívateľa.
Na záver, máte nejaké bližšie informácie o tom, kedy sa očakáva schválenie národného Strategického plánu SPP? Do akej miery je sfinalizovaná príslušná legislatíva k SPP na úrovni celej EÚ?
Na úrovni celej EÚ je možné očakávať dohodu čoskoro. Ale aj keď nevieme úplne definitívne znenie nového Nariadenia, všetky ČŠ na svojom Strategickom pláne intenzívne pracujú. A do príprav strategického plánu by mala byť transparentným spôsobom zapojená aj odborná verejnosť, poľnohospodári, aktéri rozvoja vidieka, ochranári, akademická sféra a vôbec všetci, čo majú záujem o slovenské potraviny, lesy, životné prostredie a vidiek.
Ak chceme v poľnohospodárstve dosahovať výsledky, tak je potrebné robiť zmeny i v poľnohospodárskej politike
V marcovom čísle odborného časopisu AGROmagazín bol uverejnený rozhovor s prof. Pokrivčákom a doc. Tóthom k téme prípravy a nastavenie poľnohospodárskej politiky na Slovensku pre budúce programové obdobie.
