Intervenčná stratégia. Časť druhá: Bude slovenské poľnohospodárstvo konkurencieschopné?

Nariadenie stanovuje, že na dosiahnutie špecifického cieľa 2 sa majú použiť nasledovné intervencie: 
-       viazaná podpora príjmu
-       sektorové intervencie 
-       investície.
Ide o cieľ, na ktorý MPRV SR plánuje použiť 13,6% všetkých prostriedkov I. a II. piliera.

Návrh prostriedkov na špecifický cieľ 2

Zdroj: Návrh Intervenčnej stratégie, MPRV SR
V tejto časti sa venujeme viazaným platbám a investíciám. Sektorovým intervenciám sa budeme venovať samostatne.

Viazaná podpora príjmu 

V návrhu nariadenia o strategických plánoch pre SPP po roku 2020 sa uvádza, že viazanú podporu (teraz nazývanú „viazaná podpora príjmu“) možno poskytovať odvetviam, ktoré sú dôležité z ekonomických, sociálnych alebo environmentálnych dôvodov a kde podpora pomáha týmto odvetviam riešiť ťažkosti zlepšením ich konkurencieschopnosti, udržateľnosti alebo kvality (článok 30, COM (2018) 392). V SPP 2023-2027 už neexistuje povinnosť mať strop na počet hektárov alebo zvierat, ktoré je možné podporiť, ako to bolo v minulosti. Jediným obmedzením je finančný limit stanovený v nariadení o SPP. Členské štáty môžu podporiť viazanými platbami aj nárast produkcie, nielen bojovať proti poklesu produkcie. 
Viazanými platbami sa môžu podľa nariadenia podporiť obilniny, olejniny, bielkovinové plodiny, strukoviny, ľan, konope, orechy, zemiaky na výrobu škrobu, mlieko a mliečne výrobky, osivo, ovčie a kozie mäso, hovädzie a teľacie mäso, olivový olej, húsenice priadky morušovej, sušené krmivo, chmeľ, cukrová repa, cukrová trstina a čakanka, ovocie a zelenina, výmladkové plantáže rýchlo rastúcich drevín a iné nepotravinové plodiny, s výnimkou stromov, používaných na výrobu výrobkov, ktoré môžu potenciálne nahradiť fosílne materiály. 
Tabuľka nižšie zobrazuje finančné limity na viazanú podporu príjmu podľa jednotlivých inštitúcii EÚ. Finálne limity sa dojednajú v rámci prebiehajúceho trialógu medzi Komisiou, Radou a EP. Naša predikcia je, že bude možné na viazané platby použiť 13 percent obálky na priame platby plus 2 percentá na bielkovinové plodiny. 

Zdroj: Návrhy jednotlivých inštitúcií EÚ

V EÚ v rokoch 2014 až 2020 poskytovali viazané platby všetky členské štáty okrem Nemecka. Ročne sa v celej Únii na viazané platby vynaložilo 4,24 miliardy EUR, čo predstavuje niečo vyše 10% rozpočtu na priame platby. Podporené boli najmä zvieratá, ktorých chovatelia dostali takmer 75% všetkých viazaných platieb. Najdôležitejšími príjemcami platieb viazaných na plochu sú bielkovinové plodiny (11,2%), cukrová repa, ovocie a zelenina. 

Porovnanie použitia prostriedkov viazaných platieb na Slovensku a v EÚ v roku 2020.

Zdroj: https://ec.europa.eu/info/sites/default/files/food-farming-fisheries/key_policies/documents/voluntary-coupled-support-note-revised-july2020_en.pdf

MPRV SR plánuje na viazanú podporu príjmu alokovať na 5 ročné obdobie 2023-2027 sumu 307,2 mil. EUR. Intervenčná stratégia počíta s podporou rovnakých komodít ako v rokoch 2014-2020 plus  pribudne podpora zemiakov. 
V novom období budú alokácie na viazané platby nižšie. Rozpočet EÚ na priame platby pre SR sa síce mierne zvýšil z 2 745 mil. EUR v rokoch 2014 - 2020 na 2 806 mil. EUR v 2021 - 2027, ale Slovensko v novom programovacom období nebude presúvať zdroje do prvého piliera, kým v starom programovacom období sme presunuli 15% zdrojov z rozvoja vidieka na priame platby. Ročný rozpočet na viazané platby klesne z 67,7 mil. EUR na 61,5mil. EUR. V roku 2019 sme však z alokovanej sumy 67,7 mil. EUR na priame platby dokázali poľnohospodárom vyplatiť len 60 mil. EUR, takže pri zlepšení vyplácania viazaných platieb nemusí nastať ich pokles oproti predchádzajúcemu programovaciemu obdobiu. 

Tabuľka nižšie sumarizuje zdroje na viazané platby podľa sektorov. Uvádzame alokovanú ročnú podporu v roku 2019 a alokovanú ročnú podporu na viazané platby v rokoch 2023 – 2027. 

Odhad viazaných platieb v rokoch 2023-2027 pri zmenenom rozpočte, zaradení zemiakov a zachovaní proporcionality ako v období 2014 – 2020

Zdroj: Európska komisia viazané platby 2019, 2020, PPA 2019, vlastné prepočty 

Vyriešia viazané platby našu konkurencieschopnosť?

Spoločná poľnohospodárska politika EÚ bola od svojho vzniku v roku 1962 založená na viazanej podpore. Poľnohospodárske odvetvia boli dotované prostredníctvom cenovej podpory na konkrétne komodity. Jedným z dôvodov zrušenia viazanej podpory a prechodu na odviazané priame platby bola snaha lídrov EÚ zvýšiť konkurencieschopnosť európskych producentov potravín. Viazaná podpora totiž znižovala konkurencieschopnosť  európskeho poľnohospodárstva. 
Prečo by v súčasnosti mal o 15-tich percentách použitia priamych platieb rozhodnúť štát, resp. EÚ? Poľnohospodári predsa vedia lepšie, čo majú produkovať. Keď bude farmárom štát prikazovať vyrábať komodity, v ktorých nie sú dobrí, tak konkurencieschopnosť poľnohospodárstva bude klesať. V krajinách EÚ, kde dominujú rodinné farmy, je medzi ekonómami všeobecný konsenzus, že odviazané platby sú lepšie pre rast produktivity fariem ako viazané priame platby. Taktiež aj pre malé a stredné komerčné rodinné farmy na Slovensku sú lepšie odviazané priame platby ako viazané. 
Na Slovensku však dominujú veľké farmy a máme vysoký podiel dotácií (a hlavne odviazaných priamych platieb) na produkcii a ziskoch. Tieto charakteristiky slovenského poľnohospodárstva vedú k tomu, že mnohým farmám sa oplatí zbaviť sa komplikovanej živočíšne ja špeciálnej rastlinnej výroby, lebo vysoké odviazané platby na farmu im umožnia ďalej pokračovať v ziskovom podnikaní. Zbavenie sa živočíšnej a špeciálnej rastlinnej výroby im dokonca zvyšuje zisky. Na druhej strane malé a stredné rodinné farmy nemajú dostatočne veľké odviazané platby na farmu, lebo obhospodarujú málo hektárov. Preto musia ísť buď do vyššej pridanej hodnoty v rámci živočíšnej alebo špeciálnej rastlinnej výroby, alebo kombinovať poľnohospodárstvo s inou aktivitou (cestovný ruch, spracovanie na farme, ...).
Pri slovenskej štruktúre fariem majú viazané priame platby svoj význam, lebo dokážu motivovať veľké farmy, aby zvyšovali pridanú hodnotu. Podobný účinok má aj stropovanie priamych platieb. 

Závislosť fariem členských štátov EÚ na dotáciách v roku 2020

Zdroj: Alan Matthews, Eurostat, http://capreform.eu/making-the-transition-from-income-support-to-a-sustainable-agriculture-in-the-cap/ 

Investície Slovensko v období rokov2023-2027 plánuje na investície použiť 250 mil. EUR (50 mil. EUR ročne). Z tejto sumy 180 mil. EUR MPRV SR plánuje použiť na investície do prvovýroby a 70 mil. EUR na spracovanie vlastných produktov na farme. V rámci Intervenčnej stratégie sú plánované aj finančné prostriedky na tzv. neproduktívne investície, ktoré majú prispieť k environmentálnym cieľom SPP. Novinkou je, že MPRV SR bude vyhlasovať nielen výzvy na projekty prostredníctvom platobnej agentúry (PPA) ako v minulosti, ale využije aj finančné nástroje. 

V minulom období 2014-2020 bolo na 7 rokov naplánovaných na investície do poľnohospodárskych podnikov 230 mil. EUR a na spracovanie 217 mil. EUR. Nie všetky prostriedky však boli vyčerpané. K 31.12.2020 je pre obdobie 2021-2022 stále k dispozícii suma 42,8 mil. EUR pre farmy a 28,3 mil. EUR na spracovanie. Investície majú vysoké percento zazmluvnenia (90%), ale relatívne nízke percento čerpania (55%). 
Na roky 2021 a 2022 je na podporu investícii vyčlenený rozpočet 373,8 mil. EUR. V tomto období budú môcť podniky na podporu konkurencieschopnosti poľnohospodárstva vyčerpať 200,8 mil. EUR a na podporu konkurencieschopnosti v spracovaní poľnohospodárskych komodít sumu 173 mil. EUR. 
Podpora investícii bude v rokoch 2021 – 2022 tvoriť až tretinu zdrojov Programu rozvoja vidieka SR. EÚ pridelila Slovensku na rozvoj vidieka na rok 2021 316,4 mil. EUR na rok 2022 a 259,1 mil. EUR, čo spolu s národným spolufinancovaním vo výške  25,72 percent predstavuje po zaokrúhlení 775 mil. EUR. EÚ nám navyše kvôli COVID-u pridelila na roky 2021 a 2022 ešte 163,2 mil. EUR. Ide o zdroje z programu Next Generation EU. Zdroje Next Generation EU môžu, ale nemusia byť  spolufinancované z národného rozpočtu. Slovensko ich bude spolufinancovať vo výške 17,6 percenta. Výsledná výška so spolufinancovaním tvorí po zaokrúhlení 198 mil. EUR.  Štandardný rozpočet na rozvoj vidieka plus program Next Generation EU spolu tvorí 973 mil. EUR. Podpora investícií v hodnote 373,8 mil. na prechodné dvojročné obdobie je vyššia, ako je plánovaná podpora investícií v návrhu Intervenčnej stratégie na päťročné obdobie 2023-2027. V dôsledku politických volebných cyklov Slovensko presúva podporu investícií na začiatok programovacieho obdobia, rovnako ako to bolo v období 2014 – 2020. 
Na podporu investícií sú vyčlenené veľké zdroje. Je v záujme daňových poplatníkov, aby sa tieto sumy využili racionálne, keďže ďalšia takáto možnosť na zvýšenie konkurencieschopnosti podnikov tak skoro nebude. V minulosti nebolo nastavenie investičných podpôr ani ich administrácia na dobrej úrovni, a to bol aj jeden z dôvodov prečo poľnohospodári preferovali priame platby. 

Investičná podpora fariem a spracovania (v mil. EUR)

Zdroj: https://www.apa.sk/sumarne-prehlady-1, Návrh Intervenčnej stratégie, vlastné prepočty


Dobre nastavenie investičných podpôr je dôležité. Investičné podpory viedli v minulých programovacích obdobiach k rastu hrubej pridanej hodnoty, ziskov fariem, ale aj k zmierneniu poklesu zamestnanosti v poľnohospodárstve. Účinnosť investičných podpôr však bola doteraz nízka. Napríklad jedno vytvorené pracovné miesto stálo vyše 100 tisíc EUR. Je niekoľko dôvodov nízkej účinnosti investičnej podpory v minulosti, z ktorých by sme sa mali poučiť:
- Investičné podpory boli širokospektrálne, podporovalo sa veľa cieľov, a preto sa žiaden z nich nedosiahol.
- Výšky podpôr neboli stanovené optimálne. Najvyššiu účinnosť mali menšie projekty. Veľkými podporami na farmu sme dosiahli málo, dokonca mala takáto podpora negatívny účinok
- Veľká časť podpôr sa presunula do vyššej spotreby na farme, napríklad prostredníctvom nárastu nákladov podnikov na odmeny. Tým sa znížil účinok opatrenia na hrubú pridanú hodnotu, produktivitu, alebo zamestnanosť. Krátkodobá spotreba nahradila dlhodobé investície.
- Nepodporené podniky realizovali projekty v podobnom rozsahu ako podporené podniky.  To naznačuje, že mnohé podniky sa neuchádzali o podporu, alebo ju nezískali v dôsledku vysokej administratívnej náročnosti projektov alebo zlého nastavenia výziev. Taktiež sa na Slovensku v ostatnej dobe znížili náklady na získanie úverov, takže mnohé podniky sa rozhodli realizovať investície bez podpory, lebo tá si vyžadovala vysoké náklady na podanie ŽoNFP, implementovanie a monitorovanie projektu.
- V budúcnosti je potrebné zlepšiť PLÁNOVANIE rozdelenia zdrojov na jednotlivé témy (stroje, budovy, atď.) a sektory (mlieko, obilie, atď.). Nie je potrebné podporovať zo zdrojov daňových poplatníkov projekty, ktoré by sa realizovali aj bez podpory. 
- Taktiež je potrebné lepšie rozdelenie výziev podľa cieľov, ktoré sa majú dosiahnuť. Pri výzvach, ktorých cieľom je podporiť konkurencieschopnosť, je potrebné klásť dôraz na inovácie, ktoré majú pozitívny multiplikačný efekt aj na ostatné podniky v odvetví. 
- Projekty, ktoré podporujú hlavne zamestnanosť, by mali byť cielené do najmenej rozvinutých regiónov Slovenska. 
- Väčší dôraz by sa mal klásť na podporu malých podnikov, ktoré nie sú schopné získavať na komerčnom trhu zdroje na svoj rozvoj. Veľkosť výšky podpory a zameranie podpôr je potrebné prispôsobiť týmto podnikom. 
- Pri podpore spracovania a odbytu treba klásť dôraz na celú vertikálu (vstupy - prvovýroba – spracovanie – odbyt) a podporiť hlavne tie podniky, ktoré sú schopné zabezpečiť kooperáciu v rámci celej vertikály.
- V budúcnosti je nevyhnutné klásť dôraz aj na využívanie synergického efektu viacerých druhov podpôr. Doteraz sa veľmi so synergiou neuvažovalo, čo je chyba PLÁNOVANIA na úrovni Riadiaceho orgánu.
- Odporúča sa podporovať projekty, ktoré vedú k výraznejším pozitívnym efektom vo forme tvorby verejných statkov a ktoré majú výraznejšie pozitívne externality (tvorba pracovných miest, obnoviteľné zdroje, ochrana životného prostredia, klimatické zmeny a biodiverzita). 

Budú finančné nástroje

Intervenčná stratégia uvažuje s finančnými nástrojmi: „Z dôvodu efektívneho využitia obmedzených zdrojov sa navrhuje časť investičnej podpory realizovať cez úverové a garančné finančné nástroje, ktoré do podpory investícií zavedú časovú flexibilitu, zníženie administratívnej záťaže a eliminujú subjektívne hodnotenie projektov“. „Zo zdrojov vyčlenených na investície sa časť bude realizovať formou postupného zavádzania finančných nástrojov.“
Dobré nastavená podpora cez finančné nástroje môže vytvoriť trhovo orientovaný rast produkcie odvetvia a zároveň sčasti eliminovať problémy s poskytovaním investičných grantov: vysoké administratívne náklady, nízka spravodlivosť a transparentnosť. Z Intervenčnej stratégie však zatiaľ nie je jasné koľko peňazí MPRV SR pridelí na finančné nástroje.
Dopyt slovenských poľnohospodárova potravinárov po úveroch rastie, a preto môžu finančné nástroje zohrať dôležitú úlohu pri podpore rastu produkcie. Mnohé životaschopné firmy v súčasnosti nemajú uspokojený dopyt po úveroch. Finančné nástroje pomôžu najviac farmám, ktoré nemajú úverovú históriu, alebo majú nedostatočné záruky na získanie pracovného kapitálu ako aj zdroje na dlhodobé investovanie. Aplikácia finančných nástrojov vedie k tomu, že viac fariem môže získať úvery, hlavne začínajúci a  mladí farmári, malé farmy, ale aj podniky investujúce do rizikovejších aktivít. S finančnými nástrojmi budú banky vyžadovať od žiadateľov nižšie záruky a budú poskytovať úvery za nižšie úrokové sadzby. Je možné nastaviť finančné nástroje tak, že časť splátok nebude musieť klient splatiť, lebo budú pokryté z EPFRV. 
Na Slovensku je v poľnohospodárstve celkový nedostatok úverov pre životaschopné farmy (takzvaná finančná medzera) približne 316 mil. EUR. Životaschopným farmám chýbajú krátkodobé úvery v hodnote 59 mil. EUR, strednodobé v hodnote 66 mil. EUR a dlhodobé 191 mil. EUR. Najviac postihnuté sú malé a stredné farmy, ktoré neboli schopné získať úvery v hodnote 233 mil. EUR a mladí poľnohospodári. Potravinárstvo na Slovensku trpí menšou finančnou medzerou ako poľnohospodárstvo.
Zavedenie finančných nástrojov odporúča aj Inštitút poľnohospodárskej politiky a Útvar hodnoty za peniaze v Revízii výdavkov na pôdohospodárstvo: „Finančné nástroje predstavujú efektívny spôsob využitia limitovaných finančných prostriedkov na podporu investícií v rámci PRV. Pomáhajú riešiť zlyhanie trhu, ktoré spôsobuje nedostatočné financovanie projektov z trhových zdrojov. Umožňujú do PRV pritiahnuť dodatočné verejné a súkromné zdroje, čím vytvárajú tzv. pákový efekt. Finančné nástroje sú charakterizované revolvingovým princípom, keď sa alokované zdroje neskôr vrátia do fondu a sú použité znova, čím sa vytvára multiplikačný efekt. Finančné nástroje sú v EÚ súčasťou PRV od roku 2000. V súčasnom programovacom období využíva finančné nástroje v SPP 6 členských štátov (celkovo 13 PRV), ale medzi rokmi 2016 a 2017 stúpla suma pridelená na finančné nástroje 5 násobne. Od r. 2021 navrhuje Európska komisia ich začlenenie do strategických plánov SPP. Slovenská republika zatiaľ nemá skúsenosti s finančnými nástrojmi v programe rozvoja vidieka. Význam finančných nástrojov je v kontexte snahy o čo najefektívnejšie využitie znižujúceho sa objemu zdrojov EAFRD (Európsky poľnohospodársky fond rozvoja vidieka), z ktorého sa financuje PRV. Finančnými nástrojmi sa efektívnejšie podporia investície a inovácie ako aj tvorba pracovných miest zacielením na oblasti, v ktorých dochádza k zlyhaniu trhu alebo bola identifikovaná medzera vo financovaní“. 



Zdroj obrázku na titulke: Jacqueline Macou z Pixabay, používaný v rámci Pixabay licencie