Intervenčná stratégia. Časť tretia: Spolufinancovanie rozvoja vidieka

Pri príprave Intervenčnej stratégie sa v súčasnosti najviac diskutuje o národnom spolufinancovaní Programu rozvoja vidieka. Priame platby (prvý pilier) sú plne zabezpečované z európskeho rozpočtu. Program rozvoja vidieka (druhý pilier) sa financuje spoločne. Časť z európskeho rozpočtu a časť zo štátneho rozpočtu členských štátov. Návrh nariadenia o strategických plánoch určuje, akým percentom môžu členské štáty dofinancovať rozvoj vidieka z národných zdrojov. Finálna verzia návrhu ešte nebola schválená, ale očakáva sa jej prijatie v blízkej dobe.  V súčasnosti na európskej úrovni prebiehajú rokovania v rámci trialógov medzi Komisiou, Parlamentom a Radou, ktorá verzia návrhu sa presadí. Predpokladáme, že pôjde o verziu Rady EÚ. Preto minimálne spolufinancovanie PRV bude môcť každý členský štát vrátane Slovenska stanoviť na 15% a maximálne spolufinancovanie  na 80%. Ide o podstatnú zmenu voči pôvodnému návrhu Komisie z roku 2018, ktorá navrhovala minimálne spolufinancovanie na úrovni 30%.

V rámci intervalu stanoveným nariadením je na členských štátoch, koľkými percentami prispejú z národného rozpočtu na rozvoj vidieka. Bohaté členské štáty a štáty, ktorým záleží na rozvoji vidieka, prispievajú väčším percentom. Chudobné štáty a štáty, ktorým menej záleží na rozvoji vidieka, lebo majú iné naliehavejšie potreby, prispievajú menším percentom, najčastejšie blízko povinného minima.

V programovom období 2014 – 2020 tvoril príspevok slovenského štátneho rozpočtu na program rozvoja vidieka len požadované minimum 25,7%.  Pre Bratislavský kraj to bolo 43% a pre zvyšok Slovenska 25%, čo dáva vážený priemer 25,7%, keďže z PRV ide do Bratislavského kraja len približne 3% rozpočtu. Jednotlivé členské štáty EÚ prispievali na rozvoj svojho vidieka rôznym percentom. Priemer za EÚ 27 bol v období 2014-2020 34,5%. Iné členské štáty mohli spolufinancovať menej ako Slovensko, lebo napríklad ich regióny boli chudobnejšie (Chorvátsko, Rumunsko, Bulharsko,..), vzdialené ostrovy majú menšie povinné spolufinancovanie alebo výnimku (Grécko), alebo nemali bohatší región ako my Bratislavu.

Členské štáty však majú rozdielny pomer medzi zdrojmi prvého a druhého piliera. Napríklad Dánsko a Holandsko majú v druhom pilieri menej ako 10% dánskeho, resp. holandského rozpočtu SPP, kým napríklad Rakúsko, Slovinsko, Chorvátsko alebo Malta majú v druhom pilieri viac ako 40% svojich rozpočtov na SPP. Výška druhého piliera sčasti závisí od podmienok v členskom štáte, napríklad hornaté Rakúsko a Slovinsko majú vysoký rozpočet na ANC. Slovensko má v druhom pilieri 35% rozpočtu SPP, v prvom 65%. Štát s veľkým druhým pilierom musí dofinancovať z národných zdrojov v absolútnom vyjadrení viac, ako štát s malým rozpočtom na druhý pilier. Percentuálne menší druhý pilier má v porovnaní so Slovenskom aj Česko. 

Slovensku bolo na roky 2021 – 2027 pridelených na rozvoj vidieka z EÚ rozpočtu spolu 2,034 miliárd EUR, čo je o 144 mil. EUR viac, ako bola pridelená suma na obdobie 2014 – 2020. Rozpočet PRV sa znížil o 19 mil. EUR, ale SR dostalo navyše 163 mil. EUR z programu Next Generation EU v dôsledku COVID krízy.

V prechodnom období 2021 – 2022 sme sa rozhodli stanoviť mieru spolufinancovania na rovnakej úrovni ako v období 2014 – 2020, t.j. 25,7% pre zdroje PRV. Sumu z Next Generation EU spolufinancujeme na úrovni 17,6%, čo predstavuje 34,9 mil. EUR z národného rozpočtu. Európske zdroje z Next Gegeration EU Slovensko mohlo, ale nemuselo dofinancovať z národného rozpočtu.
Na Priame platby a Rozvoj vidieka budeme môcť v rokoch 2021 – 2022 spolu minúť 1 762,6 mil. EUR, čo ročne predstavuje sumu 881,3 mil. EUR. Ročný priemer za roky 2014 – 2020 bol 755,6 mil. EUR.

V období 2023 – 2027 musí Slovensko podporiť PRV najmenej 23% a maximálny príspevok národného rozpočtu môže byť 80% rozpočtu PRV. Podľa nariadenia totiž musíme v novom období výdavky v rámci Bratislavského kraja spolufinancovať minimálne 57%, kým výdavky vo zvyšku Slovenska minimálne 15%. Uplatňuje sa zásada, že bohatšie regióny by mali byť viac podporované z národného rozpočtu ako zo spoločného európskeho. Výdavky PRV na Bratislavský kraj tvoria približne 3% výdavkov PRV na celé Slovensko. Aby európske nariadenia neboli príliš jednoduché a transparentné, tak Rada EÚ schválila, že výdavky na ANC musia členské štáty spolufinancovať minimálne 35% z národných zdrojov (65% je z EÚ zdrojov), výdavky na životné prostredie, program LEADER a Európske inovačné partnerstvo minimálne 20% z národných zdrojov a ostatné výdavky PRV musia financovať na úrovni minimálne 15%z národných zdrojov. Keď vypočítame (vážený) priemer z týchto údajov dostaneme 23%, čo je minimálne percento spolufinancovania PRV pre Slovensko. 

V rokoch 2023 – 2027 nám na PRV z EÚ zdrojov ostane 1 295,5 mil. EUR, keďže časť sa použije na obdobie 2021 – 2022. Túto sumu je potrebné dofinancovať z národného rozpočtu. Tabuľka nižšie poskytuje výpočet zdrojov PRV na roky 2023 – 2027 pri rôznych úrovniach spolufinancovania.

Štátny rozpočet musí poskytnúť na PRV minimálne 387 mil. EUR, čo predstavuje 77,4 mil. EUR ročne. Pri zachovaní rovnakého spolufinancovania ako v minulosti, prispeje štát na rozvoj vidieka v päťročnom období 448,1 mil. EUR, ročný príspevok je 89,6 mil. EUR. Pri vyššom, napríklad 45% spolufinancovaní by Slovensko prispelo na rozvoj vidieka sumou 1060 mil. EUR na 5 rokov čo ročne predstavuje 212 mil. EUR. Prepočet pri vyššom spolufinancovaní radšej ani neuvádzame. Nechceme totiž nahnevať daňových poplatníkov a liberálnych ekonómov (stranu Sloboda a Solidarita), ktorí sú za podstatné šetrenie verejných zdrojov a spoliehanie sa na trh. Spolufinancovanie zo štátneho rozpočtu bude v rokoch 2021-2022 každý rok vyššie o 23,7 mil. EUR v porovnaní s obdobím 2014-2020. V období 2023-2027 postačuje na zachovanie rovnakej podpory ako v období 2014-2020 spolufinancovanie 26,5%.

Byť súčasťou SPP EÚ je pre Slovensko výhodné. Rozpočet EÚ zabezpečuje stabilné zdroje na rozvoj vidieka. V novom období z EÚ rozpočtu dostaneme viac ako v rokoch 2014 – 2020 a to aj napriek Brexitu, poklesu úlohy poľnohospodárstva v národnej ekonomike a vzniku nových priorít pre rozpočet EÚ (obrana, migrácia, Covid).

Slovensko sa môže rozhodnúť, či na rozvoj vidieka v rokoch 2023-2027 prispeje dodatočnými 23% alebo až 80%. V minulých obdobiach Slovensko prispievalo na rozvoj vidieka na úrovni nevyhnutného minima. Slovenský vidiek zaostáva za mestom. Máme jeden z najväčších rozdielov medzi regiónmi v OECD, hlavne medzi mestskými územiami na západnom a vidieckymi územiami na východnom Slovensku. 

Slovenskí občania na vidieku majú slabú infraštruktúru, chýbajú služby, pracovných miest je nedostatok, mzdy sú nízke. To sú dôvody prečo sa vidiek vyľudňuje. Doterajšie nastavenie poľnohospodárskych politík a politík rozvoja vidieka však vidieku dostatočne nepomáhalo. Riešili sa príjmy bohatých. 

Poľnohospodárom chýba infraštruktúra, vysporiadané vlastnícke práva k pôde, mladým a malým poľnohospodárom prístup k úverom a poisteniu. Je potrebné taktiež investovať do závlah, do kvalitnej modrej a zelenej infraštruktúry a do zvládnutia klimatickej zmeny. A slovenské poľnohospodárstvo a potravinárstvo potrebuje investovať do rozvoja konkurencieschopnosti. 

Doteraz naša poľnohospodárska politika VEĽKÉ peniaze daňových poplatníkov EÚ a z národného rozpočtu neinvestovala do rozvoja, ale často do nespravodlivého navyšovania spotreby určitých skupín. Inštitúcie slúžiace na implementáciu poľnohospodárskej politiky nefungovali dobre a efektívnosť využitia verejných zdrojov bola veľmi nízka. 

Bez reforiem poľnohospodárskej politiky na SLOVENSKU je navyšovanie rozpočtu kontraproduktívne. Navýšiť zdroje pre rozvoj vidieka je vhodné vtedy, ak sa zrealizujú potrebné reformy.

Zdroj obrázku na titulke: Tumisu z Pixabay, používaný v rámci Pixabay licencie