Workshop: Riadenie vodných zdrojov

Dňa 19.04.2024 sa na pôde SPU v Nitre uskutočnil workshop s názvom Riadenie vodných zdrojov odolné voči klimatickej zmene pre poľnohospodárstvo, občanov a ekosystémy.
Klimatická zmena má zásadný vplyv na množstvo a kvalitu vody pre poľnohospodárstvo, energetiku, priemysel, obyvateľstvo a ekosystémy. Riešenie problémov s vodou musí byť preto komplexné, založené na spolupráci ministerstiev, relevantných inštitúcií, univerzít a výskumných ústavov so zahrnutím poľnohospodárov, obyvateľstva, obcí, energetického sektora. Prinášame Vám okrem prezenácií pozvaných hostí aj krátku sumarizáciu a závery workshopu.

Voda je vzácnym prírodným zdrojom, ktorý využívajú nielen ľudia, ale aj energetika, priemysel, poľnohospodárstvo a prírodné ekosystémy. S rastom ekonomiky sa zvyšuje aj dopyt po vode. Nedostatok kvalitnej vody môže narušiť environmentálnu a ekonomickú udržateľnosť Slovenska. Kolobeh vody v prírode je ovplyvňovaný klimatickou zmenou, V dôsledku klimatickej zmeny sa na Slovensku zvyšuje priemerná teplota, čo podporuje evaporáciu a evapotranspiráciu vody, rastie extrémnosť zrážok, menej vody vsakuje do pôdy, čím sa znižujú zásoby pôdnej a podzemnej vody a rastie riziko sucha. Dôležité sú opatrenia na zlepšenie zadržiavania vody v krajine (vsakovanie, zdržanie a akumulovanie vody). Efektívne riadenie vodných zdrojov je veľkou výzvou pre slovenskú, európsku aj globálnu spoločnosť.

Moderným prístupom k riadeniu vodných zdrojov, t.j. nastavovaniu politík, regulácie a ich implementácii, je prístup WEFE (water, energy, food, ecosystems) Nexus, ktorý vyžaduje, aby sa na všetkých rozhodnutiach podieľali technické aj netechnické zainteresované strany (stakeholderi), ktoré sú závislé na efektívnosti riadenia vodných zdrojov. Dôležité je zapojiť aj marginálnych stakeholderov, ako sú malí farmári, ženy alebo menšiny. V rámci WEFE NEXUS-u je dôležitá aj spolupráca rezortov pôdohospodárstva, hospodárstva, životného prostredia, a iných.

Slovensko má vďaka svojim prírodným podmienkam dostatok vodných zdrojov a zásob podzemnej vody. Tieto zdroje ale nie sú nevyčerpateľné a stavy kvalitnej vody klesajú. Predpokladom udržateľnosti súčasného stavu a jeho postupného zlepšovania je efektívna regulácia nakladania s vodou, jej účelné a hospodárne využívanie a jej ochrana pred znečistením.

V sektore poľnohospodárstva slabé riadenie vodných zdrojov na národnej, ale aj na úrovni fariem znižuje úrody, zvyšuje riziko podnikania, znižuje zisky fariem a oslabuje potravinovú bezpečnosť Slovenska. Vysokú závislosť od dostatku kvalitnej vody počas celého roka majú kľúčové odvetvia slovenského poľnohospodárstva: špeciálna rastlinná výroba a živočíšna výroba. V ovocí dosahuje SR sebestačnosť menej ako 45 percent, v zelenine menej ako 40 percent a v živočíšnej výrobe v priemere 43 percent (Eurostat, 2020). Strategický plán SPP EÚ okrem finančnej podpory týchto odvetví plánuje alokácie na investície do vodnej infraštruktúry na farmách aj mimo fariem, ktorých cieľom je začať riešiť dlhodobé podfinancovanie investovania do infraštruktúry, služieb na vidieku, ale aj do investícií na farmách.

Národný plán adaptácie na zmenu klímy a Strategický plán SPP (SP SPP) obsahujú opatrenia na zadržiavanie vody v krajine, spomalenie odtoku vody, obnovovanie a budovanie vodnej infraštruktúry a stavieb, podporu vhodného obhospodarovania územia, obnovu mokradí a meandrov, budovanie zelených a modrých spoločných zariadení a opatrení. Efektívna realizácia väčšiny týchto opatrení je závislá od vysporiadania vlastníckych práv k pôde, ktoré sú vysoko fragmentované.

Proces sceľovania vlastníckych práv k pôde sa má podľa SP SPP využiť na vytváranie spoločných zariadení a opatrení, ktoré zvyšujú retenčnú schopnosť krajiny, rozptyľujú povrchový odtok, podporujú vsakovanie, majú ekologické funkcie a zmierňujú degradáciu pôdy. Cieľom je vytvoriť ucelený systém adaptačných opatrení na komplexnú ochranu pôdy a vodohospodárske opatrenia účinné aj počas sucha aj počas povodní. Doteraz sa pozemkové úpravy realizovali pomaly a za 30 rokov sa ukončili len v 12 percentách katastrálnych území na Slovensku. Spoločné zariadenia a opatrenia modrej a zelenej infraštruktúry sa realizovali minimálne, prioritou bolo budovanie najmä poľných a lesných ciest. Predbežná analýza 415 projektov pozemkových úprav po 16. rokoch po zápise do katastra nehnuteľností implikuje, že hodnotené parametre vlastníckej rozdrobenosti pozemkov, v priemere na katastrálne územie, nevykazujú evidentný opätovný nárast.

Z hľadiska adaptácie na klimatickú zmenu je dôležité investovať do verejnej vodnej infraštruktúry na vidieku aj do infraštruktúry na súkromných farmách. Slovensko prestalo podporovať investície do závlah v roku 2005. Až v roku 2016 sa zrealizovala výzva z Programu rozvoja vidieka (PRV) na zvyšovanie efektivity závlah. Vyhodnotenie a implementácia výzvy bola veľmi zdĺhavá. Potreba investovať do závlah súvisí so zhoršovaním retenčnej schopnosti krajiny, zhoršovaním vodných zdrojov a zvyšovaním rizika sucha.Infraštruktúru odvodňovacích kanálov a zavlažovaciu infraštruktúru spravujú Hydromeliorácie, š.p.. Na Slovensku je odvodnenie evidované na 458 599 ha so sieťou odvodňovacích kanálov o dĺžke 7 193 km. Zavlažiteľná výmera poľnohospodárskej pôdy je evidovaná na 367 864 ha, z toho hnojivých závlah na 11 240 ha. Slovensko eviduje 195 malých vodných nádrží s celkovým objemom vody 65,66 mil. m³ a s plochou 2 103 ha. Drobné vodné toky (tzv. poľnohospodárske toky) boli upravené v dĺžke 4 237 km. Výmera prenajatých závlah je 55 350 ha, kým prenajaté čerpacie stanice dosahujú počet 162. Hydromeliorácie spravujú odvodňovacie zariadenia (údržba, manažment, poradenstvo, výskum..) a zavlažovacie zariadenia (prenájom, poradenstvo, koncepcie, legislatíva,..). Víziou Hydromeliorácií je vytvorenie Stratégie obnovy závlahovej infraštruktúry, podpora investovania do závlahových sústav, optimalizácia hlavnej odvodňovacej infraštruktúry, zvýšenie finančných zdrojov pre závlahy a efektívne využívanie týchto zdrojov, poskytovanie geopriestorových máp pre verejnosť a ochrana závlahových území pred ich záberom.

Z pohľadu Hydromeliorácií, š.p. je aktuálnym problémom
i) vytvorenie realizovateľnej a implementovateľnej Koncepcie hydromeliorácií a závlah,
ii) v spolupráci MPRV SR a MŽP vyriešenie využívania odvodňovacích kanálov a 
iii) riešenie postavenia Hydromeliorácií, š.p. z pohľadu inventarizácie a zápisu vlastníckych práv hydromelioračnej a závlahovej infraštruktúry, zlepšovania stavov závlahových systémov a samotného financovania podniku. 

Poľnohospodári musia spolupracovať v rámci WEFE Nexus aj so sektorom výroby energie. Napríklad vodné elektrárne vybudované na rieke Hron počas sucha zadržujú vodu, ktorej je následne nedostatok pre zavlažovacie systémy v poľnohospodárstve.            

Poľnohospodárska činnosť sa realizuje aj v chránených vodohospodárskych oblastiach (CHVO) SR. Strategický plán SPP kompenzuje zvýšené požiadavky na poľnohospodársku činnosť v CHVO opatrením Precízne hnojenie orných pôd pre ochranu vodných zdrojov v desiatich CHVO na Slovensku.  Do opatrenia sa môžu zapojiť aktívni poľnohospodári spĺňajúci podmienky SP SPP a národnú legislatívu.

Cieľom Rámcovej smernice o vode (ktorá upravuje spoločnú vodnú politiku EÚ) je dosiahnuť aspoň dobrý ekologický stav resp. potenciál všetkých vodných útvarov povrchových aj podzemných vôd najneskôr v roku 2027. V roku 2007 bolo na Slovensku v nepriaznivom (teda priemernom, zlom alebo veľmi zlom stave) okolo 46 percent útvarov povrchových vôd, zvyšok bol v dobrom alebo veľmi dobrom stave. V roku 2018 však bolo v nepriaznivom stave až 64 percent vodných tokov. Najčastejším dôvodom nedosiahnutia aspoň dobrého ekologického stavu sú regulácie, prehradzovanie a iné hydromorfologické zmeny útvarov povrchových vôd.  

1.    Pri riadení vodných zdrojov aplikovať systém medzirezortnej a medzisektorovej spolupráce. Využívať moderný systém WEFE Nexus a riadiť vodné zdroje v spolupráci s technickými a netechnickými stakeholdermi.

2.    Urýchliť a zabezpečiť kontinuálne zadávanie komplexných pozemkových úprav, ktoré vedú k vysporiadaniu vlastníckych práv a umožňujú realizáciu aj prvkov zelenej a modrej infraštruktúry s pozitívnym vplyvom na zadržiavanie vody v krajine.

3.    Obnoviť už existujúce zdroje vody:
a.    Vyčistiť vodné nádrže od sedimentov, ktoré znižujú ich kapacitu až o dve tretiny. To vyžaduje zmeniť Zákon o aplikácii čistiarenského kalu a dnových sedimentov do pôdy. Súčasné znenie zákona povoľuje aplikovať na poľnohospodársku alebo lesnú pôdu len dnové sedimenty s minimálnym 18-percentným obsahom organických látok v sušine. Ide o nereálne vysokú hodnotu, ktorá ďaleko prevyšuje štandardný obsah organických látok. Takto nastavená hodnota znemožňuje vyčistenie.
b.    Vymeniť čerpacie stanice za nové s podstatne nižšou spotrebou elektrickej energie. Vysoká spotreba elektrickej energie totiž podstatne zvyšuje cenu zavlažovania.

4.    S cieľom zvýšenia zadržiavania vody v krajine sprísniť zákon o ochrane pôdy ohľadom erózie. Limit na pôdnu eróziu je potrebné znížiť zo súčasných až 40t/ha na udržateľnú úroveň. Takto nastavený limit vedie k degradácii pôdy. Na porovnanie, limit uplatňovaný v ČR je 9t/ha. Sprísnenie limitu bude mať pozitívny vplyv na zadržiavanie vody v krajine, lebo má priamy vplyv na striedanie plodín a maximálnu výmeru jednej plodiny. Za kontrolu dodržiavania limitu je zodpovedný Ústredný kontrolný a skúšobný ústav poľnohospodársky (ÚKSUP). Na vodnú eróziu má priamy vplyv spôsob orby po vrstevnici resp. po spádnici.

5.    Na vytvorenie nových a rozšírenie existujúcich závlah je odporúčaním:
a. Zjednodušenie povoľovania malých vodných stavieb
b. Zadefinovanie drobných vodozádržných stavieb na ohlášku
c. Úprava aktuálnych prahových hodnôt závlah pre EIA
d. Obnova existujúcich závlah bez EIA
e. Prehodnotenie opodstatnenosti existujúcich melioračných stavieb z dôvodu zmeny klímy
f.  Príprava implementácie nariadenia pre regenerovanú vodu

Otvorenie a úvodné vyhlásenia
Klaudia Halászová (rektorka SPU), Vladimír Vnuk (štátny tajomník MPRV SR)

Blok 1:  Riadenie vodných zdrojov a výzvy v súvislosti s klimatickou zmenou
Ján Pokrivčák (SPU), Ľuboš Jurík (SPU), Zlatica Muchová (SPU) 

Blok 2: POĽNOHOSPODÁRSTVO A VODA 
Jozef Šumichrast (SPPK), Marián Varga (SPPK), Helena Patasiová (AKS), Róbert Kovács (SPPK), Marián Glovaťák (ASYF)

Blok 3: STRATEGICKÝ PLÁN SPP A INFRAŠTRUKTÚRA
Igor Kondé (Hydromeliorácie, š.p.), Maroš Kminiak (Zväz Ekotrend), Juraj Pénzeš (MPRV SR) 

Blok 4: ŽIVOTNÉ PROSTREDIE A VODA
Martina B. Paulíková (WWF Slovensko), Michal Rácik (vodné stavby), Martin Kováč (Klimatický klub) 

Blok 5: INKLUZÍVNE A INOVATÍVNE RIEŠENIA 
Moderovaná diskusia všetkých zúčastnených