Stropovanie znamená, že priame platby sa platia poľnohospodárom len do určitej výšky. Aj obrovská farma môže dostávať dotácie len po stanovený limit – strop. Návrh Komisie z 1. júna 2018 stanovil, že priame platby sa budú vyplácať farmám len do 100-tisíc eur ročne plus náklady na prácu.
Návrh určoval, že od úrovne 60-tisíc eur sa priame platby na hektár budú postupne znižovať, čo sa označuje ako degresivita priamych platieb. Pri využití redistributívnej platby sa na prvé hektáre každej farmy platí viac eur ako na zvyšné hektáre. Napríklad 100 eur navyše na prvých 100 ha každej farmy.
Snaha o adresnosť priamych platieb vychádza z faktu, že priame platby slúžia na podporu príjmov. Veľké farmy majú dostatočné príjmy z trhových aktivít, a preto nepotrebujú priame platby, aby riešili svoju príjmovú situáciu.
Európska únia nemá záujem podporovať z peňazí daňových poplatníkov bohatých vlastníkov fariem, ktorých príjmy sú nad priemerom národného hospodárstva.
Pri schvaľovaní rozpočtu EÚ v júli 2020 sa povinné stropovanie priamych platieb zmenilo na dobrovoľné. Bolo to v dôsledku tlaku niektorých členských štátov, ktoré zrušením stropovania podmienili schválenie celého rozpočtu. Ostatné členské štáty ustúpili, lebo ich veľmi nemusí trápiť, ako si Slováci alebo Česi rozdelia podpory. Je to naša národná záležitosť.
Pri príprave strategického plánu novej spoločnej poľnohospodárskej politiky preto Slovensko už nie je viazané povinnosťou zaviesť stropovanie. Samozrejme, že ho zaviesť môžeme, ak sa tak vláda na podnet ministerstva pôdohospodárstva rozhodne.
Slovensko teda v najbližšom čase čaká rozhodnutie, či stropovanie v novom období bude alebo nie. V každom prípade musí ministerstvo svoje rozhodnutie zdôvodniť nielen poľnohospodárom a daňovým poplatníkom na Slovensku, ale aj Európskej komisii, ktorá taktiež schvaľuje náš strategický plán pre spoločnú poľnohospodársku politiku.
Nová spoločná poľnohospodárska politika sa začne uplatňovať v praxi buď v januári 2022, alebo možno až v januári 2023. V súčasnosti je pravdepodobnejšia druhá alternatíva, na ktorej sa zhodli členské štáty.
V prechodnom období rokov 2021 a 2022 môžeme uskutočňovať stropovanie priamych platieb podľa súčasne platnej spoločnej poľnohospodárskej politiky. Doteraz sme stropovanie neaplikovali, hoci nám to európska politika umožňovala. Platby nad 150-tisíc eur sa v programovacom období 2014 – 2020 povinne znižovali o 5 percent na základe európskej, nie slovenskej legislatívy.
Ako to nebude fungovať
Nedávno sa ministerstvo pôdohospodárstva rozhodlo, že v roku 2021 už bude stropovanie aplikovať. Zdá sa, že spôsob stropovania ešte nie je úplne jasný ani autorom návrhu, ale podľa vyjadrení v médiách sa platby nad 150-tisíc eur ročne plánujú znižovať rovnako ako doteraz o povinných 5 percent, ale zároveň sa stanoví strop na priame platby na farmu na úrovni 500-tisíc eur.
Ministerstvo sa zároveň rozhodlo, že sa bude stropovať len základná platba, čo znamená, že environmentálne dotácie alebo viazané podpory na konkrétne komodity budú zo stropovania vyňaté.
Podľa ministerstva sa budú zohľadňovať osobné náklady, čo znamená, že strop sa bude zvyšovať o ročnú výšku vyplatených miezd vrátane odvodov. Napríklad ak má farma osobné ročné náklady 600-tisíc eur, bude pre ňu platiť strop na priame platby nie 500-tisíc, ale 1,1 milióna eur ročne.
Podľa našich výpočtov takto nastavené parametre spôsobia, že stropovanie bude mať nulový účinok. Dôvod je jednoduchý. Strop 500-tisíc eur je príliš vysoký, aby mal reálny význam.
Pri základnej platbe 115 eur na hektár by sa stropovanie začalo týkať až fariem, ktoré majú viac ako 4300 ha. Podľa databázy ministerstva pôdohospodárstva je takých fariem na celom Slovensku len 16.
Pri základnej platbe 130 eur na hektár začne stropovanie ohrozovať farmy, ktoré obrábajú 3800 ha, a tých je 24.
Základná platba približne 115 eur na hektár bude platiť, ak ministerstvo zruší v budúcom roku presun zdrojov z programu rozvoja vidieka na priame platby, inak bude platiť základná platba 130 eur na hektár.
Dokonca ani tých 16, respektíve 24 fariem nemusí mať vôbec žiadne obavy zo stropovania, keďže sa strop navyšuje o osobné náklady.
Započítanie osobných nákladov navýši farmám strop tak, že podľa našich výpočtov na základe oficiálnej databázy ostane zastropovaná len jedna jediná farma, ktorej štát zoberie menej ako 90-tisíc eur. Reálne údaje sa môžu trochu líšiť od našich výpočtov, keďže farmy sa v čase vyvíjajú a menia, ale signifikantné rozdiely neočakávame.
Aby farmu ministerstvo nezastropovalo, stačí jej zamestnávať na 1000 hektárov len 8 zamestnancov, čo je veľmi zhovievavo nastavený návrh voči málo zamestnávajúcim veľkým farmám poberajúcim vysoké dotácie. Pritom priemerná zamestnanosť v slovenskom poľnohospodárstve je len 25 osôb na 1000 hektárov, zatiaľ čo priemer v Európskej únii je 57 osôb.
